Spoločná výtvarná aktivita ako cesta k poznaniu seba a druhých

Artefiletická aktivita

Kazuistika 

 

Autorka kazuistiky Ivana Tomášová pôsobí v pedagogickom prostredí.

 

Technika

V rámci tejto výtvarnej aktivity boli využité viaceré výtvarné techniky a materiály: kresba, maľba, dokresľovanie, odtláčanie temperou pomocou korku, ako aj vystrihovanie. Deti mali k dispozícii baliaci papier, lepiacu pásku, farebné pastely, temperové farby, korkové štuple a nožnice. Využívala sa voľná plocha papiera s možnosťou vedomého prekračovania hraníc vlastného priestoru, čo podporovalo otvorený a tvorivý proces. Dôležitou súčasťou techniky bolo aj zapájanie oboch rúk a intuitívne vedenie čiar, čo napomáhalo uvoľneniu a spontánnosti.

 

Priebeh aktivity

Na začiatku deti spoločne vytvorili „hniezdo“ – veľkú pracovnú plochu z lavíc prelepených baliacim papierom. Posadili sa do kruhu a postupne dostávali jasné, no otvorené inštrukcie:

  1. Voľná kresba oboma rukami s použitím obľúbenej a neobľúbenej farby – pokiaľ dieťa necítilo, že je jeho kresba hotová.
  2. Kresba línie po obvode papiera s následným zapojením tejto línie do vlastnej kresby.
  3. Zásah do cudzích kresieb – dokreslenie niečoho do obrázkov ostatných.
  4. Spätné dotváranie vlastného diela, tento raz už s možnosťou použiť temperové farby a korkové štuple.
  5. Záver – deti si mohli vystrihnúť a ponechať časť diela, ktorú si chceli uchovať.

Aktivita prebiehala slobodne, s možnosťou pohybu, a s rešpektom k individuálnemu tempu. Deti reagovali rôzne – niektoré dynamicky, iné s opatrnosťou, no každé z nich malo možnosť nájsť si svoje miesto v tvorivom procese.

 

Reflexia

Po aktivite prebehla spoločná reflexia. Deti sa vyjadrovali k tomu:

  • Ako sa im páčilo voľné čmáranie.
  • Aké pocity v nich vyvolalo zasahovanie do cudzieho priestoru a keď niekto zasahoval do ich vlastnej práce.
  • Ako vnímali prekračovanie hraníc – svojich aj cudzích.
  • Aký bol ich pocit z konečného výsledku a zo samotného procesu.

Staršie deti boli schopné pomenovať pocity spojené s prekračovaním hraníc aj s humorom či zmierlivo, mladší väčšinou len počúvali alebo vyjadrili spokojnosť. Boli aj deti, ktoré si v procese našli partnera na spontánnu spoluprácu a tvorili spoločne. Objavili sa aj silnejšie emócie (jeden chlapec potreboval pomoc s reguláciou reči), no všetko prebiehalo v bezpečnej atmosfére a bez konfliktov.

Zmena techniky a zavedenie tempery priniesla novú energiu a chuť pokračovať. Deti reagovali s nadšením, záujem narástol a diela sa ďalej vyvíjali.

 

Záver a odporúčania

Táto aktivita ukázala, ako dôležité je vytvárať priestor pre slobodné vyjadrenie, spoluprácu a možnosť dotknúť sa aj citlivých tém – ako sú hranice – cez tvorivý proces. Artefiletika ako metóda umožňuje dieťaťu:

  • vstúpiť do dialógu so sebou aj s druhými,
  • bezpečne skúmať emocionálne a sociálne situácie,
  • učiť sa rešpektovať aj vyjadrovať vlastné potreby a pocity.

Pre učiteľov a sprievodcov ponúka táto forma aktivít možnosť nahliadnuť na dynamiku skupiny, pozorovať individuálne reakcie a prípadne reagovať v ďalších stretnutiach.

 

Odporúčania:

  • Pokračovať v podobných aktivitách, kde sa spája výtvarné vyjadrenie s osobnostným a sociálnym rozvojom.
  • Vytvárať priestor pre reflexiu – nielen po aktivite, ale aj počas nej.
  • Využiť tieto procesy ako príležitosti na prehlbovanie vzťahov v triede a rozvoj empatie.

Táto skúsenosť bola príkladom toho, ako môže byť výtvarná výchova viac než len „umenie“ – môže byť nástrojom porozumenia, rastu a zbližovania.

 

 

Prečítajte si naše najnovšie články

Sledujte nás

Sledujte nás