Artefiletická aktivita
Kazuistika
Autorka kazuistiky Ivana Tomášová pôsobí v pedagogickom prostredí.
Technika
V rámci tejto výtvarnej aktivity boli využité viaceré výtvarné techniky a materiály: kresba, maľba, dokresľovanie, odtláčanie temperou pomocou korku, ako aj vystrihovanie. Deti mali k dispozícii baliaci papier, lepiacu pásku, farebné pastely, temperové farby, korkové štuple a nožnice. Využívala sa voľná plocha papiera s možnosťou vedomého prekračovania hraníc vlastného priestoru, čo podporovalo otvorený a tvorivý proces. Dôležitou súčasťou techniky bolo aj zapájanie oboch rúk a intuitívne vedenie čiar, čo napomáhalo uvoľneniu a spontánnosti.
Priebeh aktivity
Na začiatku deti spoločne vytvorili „hniezdo“ – veľkú pracovnú plochu z lavíc prelepených baliacim papierom. Posadili sa do kruhu a postupne dostávali jasné, no otvorené inštrukcie:
- Voľná kresba oboma rukami s použitím obľúbenej a neobľúbenej farby – pokiaľ dieťa necítilo, že je jeho kresba hotová.
- Kresba línie po obvode papiera s následným zapojením tejto línie do vlastnej kresby.
- Zásah do cudzích kresieb – dokreslenie niečoho do obrázkov ostatných.
- Spätné dotváranie vlastného diela, tento raz už s možnosťou použiť temperové farby a korkové štuple.
- Záver – deti si mohli vystrihnúť a ponechať časť diela, ktorú si chceli uchovať.
Aktivita prebiehala slobodne, s možnosťou pohybu, a s rešpektom k individuálnemu tempu. Deti reagovali rôzne – niektoré dynamicky, iné s opatrnosťou, no každé z nich malo možnosť nájsť si svoje miesto v tvorivom procese.
Reflexia
Po aktivite prebehla spoločná reflexia. Deti sa vyjadrovali k tomu:
- Ako sa im páčilo voľné čmáranie.
- Aké pocity v nich vyvolalo zasahovanie do cudzieho priestoru a keď niekto zasahoval do ich vlastnej práce.
- Ako vnímali prekračovanie hraníc – svojich aj cudzích.
- Aký bol ich pocit z konečného výsledku a zo samotného procesu.
Staršie deti boli schopné pomenovať pocity spojené s prekračovaním hraníc aj s humorom či zmierlivo, mladší väčšinou len počúvali alebo vyjadrili spokojnosť. Boli aj deti, ktoré si v procese našli partnera na spontánnu spoluprácu a tvorili spoločne. Objavili sa aj silnejšie emócie (jeden chlapec potreboval pomoc s reguláciou reči), no všetko prebiehalo v bezpečnej atmosfére a bez konfliktov.
Zmena techniky a zavedenie tempery priniesla novú energiu a chuť pokračovať. Deti reagovali s nadšením, záujem narástol a diela sa ďalej vyvíjali.
Záver a odporúčania
Táto aktivita ukázala, ako dôležité je vytvárať priestor pre slobodné vyjadrenie, spoluprácu a možnosť dotknúť sa aj citlivých tém – ako sú hranice – cez tvorivý proces. Artefiletika ako metóda umožňuje dieťaťu:
- vstúpiť do dialógu so sebou aj s druhými,
- bezpečne skúmať emocionálne a sociálne situácie,
- učiť sa rešpektovať aj vyjadrovať vlastné potreby a pocity.
Pre učiteľov a sprievodcov ponúka táto forma aktivít možnosť nahliadnuť na dynamiku skupiny, pozorovať individuálne reakcie a prípadne reagovať v ďalších stretnutiach.
Odporúčania:
- Pokračovať v podobných aktivitách, kde sa spája výtvarné vyjadrenie s osobnostným a sociálnym rozvojom.
- Vytvárať priestor pre reflexiu – nielen po aktivite, ale aj počas nej.
- Využiť tieto procesy ako príležitosti na prehlbovanie vzťahov v triede a rozvoj empatie.
Táto skúsenosť bola príkladom toho, ako môže byť výtvarná výchova viac než len „umenie“ – môže byť nástrojom porozumenia, rastu a zbližovania.



