V rámci projektu pre členov Sosarte Živá knižnica sme sa rozprávali so Sashou Točík Berkyovou. Pochádza z hudobníckej rodiny Jána Berkyho Mrenicu a jej cestu vždy sprevádzalo umenie. Od roku 2015 spolu s manželom vedie súkromné neurologické centrum Hippokrates, de donedávna robila individuálnu arteterapiu.
Predstavíme Vám kúsok jej cesty k arteterapii:
Niekedy stačí jeden moment, ktorý nenápadne zmení smer celého života. Pre Sashu Točík Berkyovú to bol workshop počas štúdia waldorfskej pedagogiky. Stretnutie s odborníkom na diagnostiku z detských kresieb v nej prebudilo hlboký záujem a nový pohľad na to, ako môže výtvarný prejav odhaľovať emócie, príbehy aj vnútorný svet človeka tam, kde slová nestačia.
Od tej chvíle začala postupne objavovať arteterapiu ako cestu, ktorá prepája umenie, empatiu a pomoc ľuďom. Hoci jej profesionálna dráha viedla cez pedagogiku aj zdravotnícke prostredie, spoločným menovateľom vždy zostávala snaha porozumieť človeku hlbšie, nielen cez diagnózu, ale aj cez jeho prežívanie.
Práve práca v zdravotníckom centre priniesla zásadný zlom. Medzi ambulanciami a medicínskym prostredím si musela arteterapia doslova vybojovať svoje miesto. Spočiatku ju sprevádzali otázky či pochybnosti: „To si tu budeme len kresliť?“ Postupne však výsledky klientov ukázali, že tvorba dokáže podporiť liečbu, zmierniť úzkosť, vyčerpanie či psychosomatické ťažkosti a priniesť ľuďom novú energiu.
Arteterapia sa tak stala mostom medzi telom a psychikou. Ľudia prichádzali unavení, bez motivácie alebo na pokraji vyhorenia a odchádzali s pocitom úľavy, sebapoznania a často aj viditeľného posunu v zdravotnom stave.
Dôležitou súčasťou jej práce sa stali aj tvorivé projekty s deťmi z detských domovov a škôl. Práve tam sa naplno ukazuje sila tvorby: staršie deti pomáhajú mladším, objavujú sa talenty a vzniká pocit hodnoty a prijatia. Niekedy stačí farba, štetec alebo spoločné plátno, aby dieťa prvýkrát zažilo úspech či vieru vo vlastné schopnosti.
Po desiatich rokoch praxe zostáva arteterapia na Slovensku stále pomerne nepoznanou oblasťou, ktorú je potrebné približovať verejnosti. Napriek tomu záujem rastie. Čoraz viac ľudí totiž hľadá cestu k sebe a zisťuje, že liečenie nemusí začínať slovami, ale napríklad obyčajnou čiarou na papieri. Pretože niekedy práve obraz povie to, čo človek ešte nedokáže vysloviť.
poz.: Celý rozhovor máme uložený v knižnici, prístupný pre členov Sosarte.
