Arteterapeutická technika „Labirynt“
Autor kazuistiky Bohuš Staško pôsobí na psychiatrickom oddelení.
Technika
Arteterapeutická technika Labyrint patrí medzi projektívne tvorivé aktivity zamerané na sebapoznanie a prácu s vnútorným prežívaním. Prostredníctvom symbolickej kresby umožňuje klientovi nahliadnuť na spôsob prežívania vlastných životných situácií, vzorcov správania a zvládania náročných tém.
Cieľom aktivity je podporiť uvedomenie, prácu s úzkosťou, posilnenie sebaobrazu a hľadanie nových možností riešenia osobných problémov.
Použitý materiál:
- výkres formátu A3
- suchý a voskový pastel
Priebeh aktivity
Klient bol postupne vedený k vytvoreniu symbolu bez toho, aby vopred vedel, že výsledkom bude labyrint. Moment prekvapenia podporil spontánnosť a autentické zapojenie do tvorby. Po dokončení kresby klient prechádzal vytvorený labyrint prstom a bol vyzvaný vnímať ho ako metaforu vlastnej životnej cesty či aktuálneho problému. Následne mohol kresbu dopĺňať o prvky, ktoré symbolizovali prekážky, zdroje podpory alebo osobné významy.
Počas tvorby sa objavili momenty neistoty, potreba uistenia a zvýšené emocionálne napätie. Postupným vytváraním bezpečného priestoru však dochádzalo k uvoľňovaniu a hlbšiemu zapojeniu do procesu.
Samotný artefakt sa následne stal východiskom pre terapeutický rozhovor a otvorenie tém presahujúcich pôvodnú zakázku, ktoré reflektovali a prehĺbili poznanie aktuálne riešeného problému
Reflexia
Tvorivý proces poukázal na vnútorné vzorce sebahodnotenia a tendenciu klienta k sebakritike. Vizualizácia problému umožnila bezpečný odstup a zároveň jeho konkrétnejšie uchopenie.
Pre klienta bola skúsenosť s arteterapiou prijateľnou formou práce, ktorá podporila integráciu uvedomení aj v období po stretnutí. Samotná kresba napomohla zvnútorneniu už známych náhľadov a mobilizovala vnútorné zdroje potrebné pre zmenu.
Z pohľadu terapeuta bola významnou skúsenosťou práca s mierou usmerňovania, pozornosti a vytvárania pocitu bezpečia pri úzkostne ladenom klientovi.
Záver a odporúčania
Technika labyrintu sa ukázala ako účinný nástroj pri:
- práci s úzkosťou,
- sebaprijatí,
- uvedomovaní si životných vzorcov,
- otváraní tém vhodných pre ďalší terapeutický proces.
Aj keď prvé stretnutie nemusí priniesť výrazný katartický zážitok, vytvára pevný základ pre pokračovanie terapie. Významným momentom je, keď klient pokračuje v tvorbe aj samostatne, čím sa proces prenáša do každodenného života.
Techniku je vhodné zaradiť najmä v úvodných fázach terapie alebo pri klientoch, ktorým viac vyhovuje neverbálne vyjadrovanie než čisto rozhovorová forma práce.
